Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Tíško tu ležia
skrehnutí na snehu
tak ako milenci
čakajú na nehu
Ich zlomené krídla
chvejú sa strachom
pred ľudmi pred dušou
zapadlou prachom
Tou čo nič necíti
nezúfa nekričí
už dávno neprahne
netúži po žití
V tých dušiach prázdnych
smútok a chlad
už dávno zabudli
čo je mať rád
Pár krídiel zlomených
Kto im ich pofúka
Niekto kto zahojí
odnesie na rukách
Skúsi prísť na miesta
do tepla, bezpečia
kde zlo a nenávisť
nikomu nesvedčia
Tam kde si skrývam
tie tiché poklady
Kde jedno srdce
to druhé nezradí
