Som úchyl...milujem sa s gitarou =)

Autor: Martin Fedorčák | 28.5.2008 o 19:18 | Karma článku: 5,41 | Prečítané:  1278x

Úvod by mohol byť ako z jemne erotického románu:,,Priznávam, nemá cenu zapierať. Mám milenku. Sme spolu už dlho, bude to takmer sesť rokov. Stále ju zbožňujem, som ňou posadnutý a zdá sa mi, že ma opantáva stále viac. Nikdy sa jej nechcem vzdať, za žiadnu cenu. Aj keď neverím v lásku na celý život, chcem aby ma tento vzťah spaľoval až do môjho úplného ľudského konca. Divoký, vášnivý no zároven nežný a úprimný - je to dokonalý vzťah. Má skvelé telo, dokonalé telo, ktorého sa moje prsty nevedia nabažiť. Bol som ešte mladý chlapec, keď ma po prvý krát zviedla...´´

Gitara

Ona je tá, ktorej bezprostredne patrí miestečko v mojom srdci. Niet nástroja, ktorý by dokázal plakať krajšie než elektrická gitara. Ako 14-ročný, čerstvý pubertiak som si ju nasilu vydupal u otca, ktorý nemal inú možnosť než sa vybrať so svojim adolescentným rockerom do najbližších hudobnín. Nastal však problém dňa, ktorý by som nikdy nebol čakal, keď už ma od toho aby som sa stal hrdým majiteľom elektrickej gitary delil iba krôčik, odrazu som netušil ako by tá moja vysnená šesťstrunová kamoška mala vyzerať. Po niekoľkých úmorných hodinách plných môjho desného vybrnkávania niekoľkých akordov a stredania gitár sa to stalo. V okamihu, keď už z otcovej tváre priam triskalo zúfalstvo, boľavými prstami som zatlačil na hmatník a udrel do strún. Konečne sa to stalo, konečne som to začul, zvuk na ktorý som čakal, prvý krát sa moje nemotorné tóny dali počuvať, bez ironicky pokrčenej tváre. Vedel som, že je to ona, bola iná než všetky ostatné, ťažšia, naozaj ma z nej bolelo rameno no lahodný hutný zvuk ktorý sa linul z komba tíšil moju bolesť. Epiphone Les Paul - model studio, s lakom tobacco sunburst. Mám ju dodnes.
Gitary som miloval od mala, aj keď v Zuš-ke som chodil z nepochopitelných príčin na klavir.(Ktorý som nakoniec zdarne po siedmich rokoch ukončil) No vedel som, že to nieje ten pravý nástroj pre mňa. Mal som svoju vlastnú zbierku najrôznejších pa-gitár z umelej hmoty, z povyrezávaných kartónov, z drevenej preglejky. Celé to však malo jeden háčik, nevydávali žiaden zvuk, a tak som si gitarový rev púšťál z maminých LP-čiek. Za všetko asi môže koncert Tublatanky, ktory som uzrel asi ako najmladší človiečik v publiku, neverím, že by sa tam našlo ešte iné 3-ročné dietko. Moje detstvo bolo naozaj krásne, no nikdy nezabudnem na tu radosť a trochu aj pýchu, keď som si domov niesol z lokálnych hudobnín tú najdrahšiu šesťstrunku, ktorú tam mali. Prešlo pár rokov, nespočet hodín cvičenia, stovky strún, tisícky trsatok(tie stále strácam), desiatky káblov, niekoľko gitarových aparátov a zopár ďalších gitár. No moju prvú však stále milujem, myslím, že je to to pravé slovo. Je to ako s prvým dievčaťom, do ktorého sa chalan po prvýkrát zaľúbi a prvýkrát pobozká, nikdy naň nezabudne. Niet sa čomu čudovať, že aj slovíčko ktoré označuje ten zázrak vzišlí z dreva a ľudskéj práce je ženského rodu. Veď práve ženy a gitary sú pre mňa najväčším skvostom a zhmotnením krásy, ktoré bolo dopriaté uzrieť mojim očiam. Pozor, ani náhodou ich nekladiem na rovnaký piedestál. Nebyť žien, nebolo by ani hudby,hudby, ktorá je kľúčom k ženskému srdcu. O tom som nevyliečiteľne presvedčený. Kiež by nám bolo dopriané im aspoň trošku rozumieť...však. Možno je úplne marné sa o to pokúšať...koniekoncov ženy nemusíme chápať, stačí, že ich budeme milovať.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

Vallo: Vidím ako premiérova komunikácia pôsobí na ľudí

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.


Už ste čítali?