reklama

Nasadili ste už niekomu ,,parohy´´...?

Dosť intímna otázka na rozpitvávanie v internetovom blogu... Avšak nie, žiaden strach, nejdem sa pokúšať o nezávislý prieskum promiskuity medzi čitateľmi blogov. Konieckoncov je na každom zvlášť, či si do notesa životných skúseností urobí krížik vo štvorčeku pri slovíčku nevera...(samozrejme na vlastné riziko, občas aj riziko úrazu). Veď je máj, lásky čas, čo mi už asi týždeň fatálne dáva na vedomie jeden mačací párik, ktorý si za dejisko svojich nočných hrátok vybral flek rovno pod mojim balkónom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Nemôžem im to mať veľmi za zlé, lebo aj tu platí staré známe, že príležitosť si nevyberá a život sa nemazná, o čom sa presvedčili zasa mačací milenci, keď som ich z môjho okna ostreľoval šutrom. Po týždennom načúvaní mačacím orgazmom som sa už nezmohol na nič iné než na tento zúfalý krok. Zasa ten, kto už mal to šťastie ako ja, že bol nedobrovoľným svedkom takýchto rozkoší, vie o čom hovorím a snáď sa mi ani nebude veľmi čudovať(sú to skutočne čudesné zvuky) =DDD. Dúfam, že po tomto odhalení na mňa nikto nepošle slobodu zvierať, ak by aj niekto mal tento zámer, môžem ho len uistiť, že k žiadnej ujme na mačacom zdraví nedošlo, lebo ich nočné radovánky ešte stále pokračujú. Ale nie o tomto som chcel. Práve vďaka tomu, že mi bol takto odopretý spánok som chvíľku rozjímal nad tým, o čo to majú naši animálny priatelia jednoduchšie. Nepoznajú slovíčko nevera, riadia sa pravidlom bezprostrednej dostupnosti... Nie, nič nehodnotím, len analyzujem fakty. Moje svedomie pri slovíčku nevera, vždy neľútostne štekalo ako zúrivý bernardín a oháňalo sa morálnymi zásadami až triesky lietali. Veď komu by bolo po chuti, že osôbka, ku ktorej prechovávame vrúcny cit lásky si vychutnáva drobné radôstky života niekym iným...verím, že takého samaritána(alebo skôr vola) niet. Vo vzťahu je to asi naozaj o výbere a o dôvere. Myslíte si že spĺňate obe kritériá Lenže tu zrazu príde tvrdá rana osudu, alebo skôr irónia náhody. Šťastnej nešťastnej...neviem. Všetko sa však veľmi rýchlo zvrtne a potom už sa len rútite v päťstotonovom nákladnom vlaku s náhodným spolucestujúcim/-cou, celé kupé sa trasie, naokolo alkoholový opar a v celom vlaku ani jediná záchranná brzda. Vydesené pohľady sa zmenia v zúžené zreničky dravej šelmy, vlak ešte slastne zatrúbi, vykašlete sa na záchrannú brzdu necháte sa vrútiť až do cieľovej stanice. Pomaly ho začínate z diaľky vidieť, veľký vysvietený bilboard s nápisom orgazmus a prestávate sa trápiť myšlienkou či ste nemohli vyskočiť preto, že sa to monštrum rútilo naozaj prirýchlo ale či ste len nechceli... Rozum zbesilo páli posledné strelivo zo škatule morálky do svedomia, ktorému roztúžené hormóny štupľujú diery. Je to zbytočne, o chvíľu z neho beztak ostane len sito cez ktoré sa precedím aj ja sám. Už to nevnímam, vlastne nechcem vnímať. Na konci len totálny masaker, všade naokolo porozhadzované úlomky túžby, pudov, morálky a logických argumentov ktoré sa už len ako mŕtvoly bezvýznamne váľajú v špine na bojisku duše...kde to ľudské ,,racio´´znova raz prehralo v krutom dueli s prírodou. Večná jej vďaka za balíček inštinktov, ktorými nás tak dokonale vyzbrojila na prechod džungľou života...Ešte chvíľku len tak bezmocne sedím, a pozerám na tu spúšť, nad ktorou visí drevená ohorená ceduľka s nápisom duša. Na tú pláň kde ešte pred chvíľkou prekvitala radosť zo života a optimizmus... Všetko do tla vypálil napalm túžby, pardón, mojej túžby... Prehrabujem sa vo svojom svedomí či tam nenájdem nejakú lopatu, ktorou by som mohol poodhŕňať ten popol... Nič, nebola tam. Kašlem na to, dvíham sa a rýchlo kráčam preč. Pripadá mi to skoro ako útek z miesta činu, len s tým rozdielom že obeť, ktorú tam pred chvíľou obkreslili kriedou si teraz kráča kamsi, kde ju nebudú môcť vystopovať vlastné myšlienky. Vlastne prečo obeť? Nebol som predsa len ten vrah? Už viem ako sa asi cítil antický vojak, kráčajúci bojiskom po ukrutnom krvipreliatí ako jediný, ktorý to prežil s otázkou kto vlastne vyhral... Je to vôbec podstatné? Za túto vetu na prianie niektorých moralistov možno uhorím v pekle, budiž, nech som kacírom ale ajtak si myslím, že pri nevere ukáže víťaza až čas...A navyše, na túto hru treba vždy dvoch hráčov...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nech už hráte či nie dúfam, že vás táto moja úvaho-poviedka aspoň trošku zabavila.

Martin Fedorčák

Martin Fedorčák

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som také ľudské zrkadlo, ktoré sa oneskoruje...mojím osudom je chápať veci neskoro. Dnes vravím čo som mal vravieť včera, smejem sa a plačem až v druhý deň... Zoznam autorových rubrík:  PrózaTexty piesníSúkromné duševné excesyPoézia

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu