Martin Fedorčák
Krátka poéma
Zajtrajšie ráno čo niekto nám vzal. Kto zavrhol lásku, kto šancu jej dal.
Som také ľudské zrkadlo, ktoré sa oneskoruje...mojím osudom je chápať veci neskoro. Dnes vravím čo som mal vravieť včera, smejem sa a plačem až v druhý deň... Zoznam autorových rubrík: Próza, Texty piesní, Súkromné duševné excesy, Poézia
Zajtrajšie ráno čo niekto nám vzal. Kto zavrhol lásku, kto šancu jej dal.
My, ľudia dneška, ustavične hnaní búrlivým tempom našej pretechnizovanej doby cestou k novému poznaniu a lepším zajtrajškom. Každodenná pracovná rutina, neustále sa zvyšujúce životné tempo a mediálny tlak sa stávajú nepísaným spoločenským pravidlom pred ktorým niet úniku. Všetky menované faktory dnes negatívnym spôsobom výrazne ovplyvňujú chod spoločnosti. Avšak pôvodcom jedného z hlavných problémov dneška a to krízy medziľudských vzťahov sme my sami.
Márna snaha márnych slov spútaný som do okov Vo víre lží sa točí svet je lepšie zabiť nemyslieť Márne priania márnych dní ktoré čas už nikdy nevráti Vo víre lží sa točí svet bude to ťažké neumrieť
Na vzdory láske na vzdory strachutak už to chodí má čudnú pachuťtak už to býva, že láska bolíčo v srdci skrývaš a v duši horí